Stránka našej kapely a priateľov trampingu



Spoza zakázaného Dunaja

Nedeľné slnko už bolo nízko nad Devínom, keď sme schádzali z Pohody. Zvolili sme Dunajskú bránu, lebo sme odprevádzali karloveských oldskautov, ktorí nás boli na osade navštíviť. Je to k Dunaju najkratšia cesta z fleku k mestskému autobusu, priamo dolu z kopca. Marcový les ešte nevyhnal listy na stromoch, tak sa dalo ďaleko dovidieť. Pod nami sa zaleskol ohyb Dunaja v červenom zapadajúcom slnku. Láďo od oldskautov sa pozastavil v prudkom kopci... viac

Napísal/a: PEDRO

Výročný oheň

September. Kamaráti z Pohody sú už pekných pár rokov vonku zo školských lavíc, ale začiatok septembra každému z nich pripomenie na deťoch, alebo už aj na vnúčatách koniec veľkých letných prázdnin a koniec leta. Po veľkom tohtoročnom suchu aj lístie zo stromov už vietor sfúkal a pokryl ním cestičku na Pohodu. Šulo priniesol kamarátom okoštovať prvý burčiak... viac

Napísal/a: PEDRO

Odpadky

„Konečne Čabraď! A slnko!“ s úľavou zhadzujú batohy do trávy pod košatú lipu na lúčke pod zrúcaninami kedysi majestátneho a významného hradu. Rozkladajú premočené bundy, pršiplášte, oblečenie, aby na slnku preschli. Celé dva dni za stáleho lejaku táto partia ôsmich kamarátov šliapala vander Krupinskou planinou, ktorý začal údolím riečky Litavy. Čo sa vyschlo večer pri ohni, cez noc zvlhlo a cez deň premoklo... viac

Napísal/a: Bábovka

Nový kemp

Mesto sa za posledné roky roztiahlo z údolia ako kysnuté cesto a náš starý kemp sa pomaly stával jeho súčasťou. Pestrofarební elastickí cyklisti, sídliskoví výletníci a najnovšie dokonca motoroví štvorkolkári, sa preháňali rok čo rok vo väčších množstvách a bližšie. Nikto z nás sa nechcel prebudiť s otlačkom terénnej pneumatiky na čele, preto sme sa dohodli, že si v lete nájdeme nový flek na trojdňovky a starý budeme využívať už len príležitostne, keď nepôjdeme na noc. Neskôr sme ale zistili, že nájsť nové miesto na kemp nebude také jednoduché... viac

Napísal/a: PEDRO

Nezáujem

Konečne sme spolu sami dvaja. Uvedomujem si, ako je už vlastne málo takýchto chvíľ. Pozorujem ju od chrbta pri písacom stole, obraciam medzi prstami pozvánku na výročný potlach TO Yukon a rozmýšľam ako jej to čo najopatrnejšie povedať. Sedí pri počítači a čosi tam sústredene kliká.
„Janka, zajtra je ten potlach Yukonu, sľúbila si mi pred mesiacom, že tam pôjdeme spolu.“
Žiadna odpoveď.
„Janka?“
„No?!“ takmer skríkla.
Dokelu, tie počítače nás raz odcudzia úplne.
„Zajtra je ten potlach na Yukone, sľúbila si mi, že pôjdeš so mnou... viac

Napísal/a: PEDRO